Môj príbeh

Moja cesta k bikini fitness nebola o tom klasickom sne, aký má väčšina dievčat v dnešnej dobe. Športovala som síce odkedy som sa naučila chodiť, ale číslom jeden bolo pre mňa vzdelanie.

Už ako dieťa som mala rôzne nevysvetliteľné zdravotné problémy, ale lekári sa tým nijak zvlášť nezaoberali. Hoci máme v rodine nevyliečiteľnú diagnózu, nikto s tým nedával moje príznaky do súvislosti. A tak som už od šiestich rokov účinkovala v televízii, chodila do výtvarnej školy a na dramatický krúžok. Život sa mi vtedy zdal byť úžasne jednoduchý, keďže som zarábala bez toho, aby som musela chodiť na brigády ako moji spolužiaci. Mojim snom bolo dostať sa na VŠMU.

Zo dňa na deň som prestala vidieť

Mala som dvadsať rokov, keď som jedného dňa otvorila oči a vôbec nič som nevidela. Ihneď ma hospitalizovali v nemocnici a po sérii vyšetrení lekári dospeli k záveru, že postupne prestanem aj počuť a hýbať sa, až kým nezomriem. V tej chvili som prišla o účinkovanie v televízii a 90% "priateľov". Mala som pocit, že môj život skončil. Po úvodnom sebaľutovaní som však v nemocnici začala behať po schodoch, len aby som sa hýbala. Trvalo asi rok, kým som postupne opäť jasne videla svet. Začala som študovať na FFUK v Bratislave, cestovať a každý rok som sa pokúšala dostať na VŠMU. Podarilo sa mi to na piaty pokus.

Dnes mám štyridsiatku úspešne za sebou a aj keď sa mi stále občas "rozpadne obraz" a mávam nevysvetliteľné bolesti a
kŕče, okolie ma vníma ako pozitívneho človeka. Práve ochorenie, ktoré je fatálne a útočí okrem mozgu aj na svaly, ma dohnalo k trénerstvu a neskôr aj k súťaženiu v bikini fitness. Aj keď som netrpezlivý človek, na všetko v živote som sa musela naučiť čakať. Ani fitness postavu som nezískala zo dňa na deň. Keďže nie som celkom zdravá, ide mi všetko oveľa pomalšie ako bežným ľuďom. Ale sama som príkladom toho, že keď človek niečo naozaj chce, skôr či neskôr to dosiahne.

Ak mám pred sebou cieľ, nepodvádzam

Súťaže ma naučili disciplíne, takže ak mám pred sebou cieľ, nepodvádzam. Je pravda, že musím mať extrémnejšie tréningy a prísnejšiu stravu ako zdraví športovci a tiež už mám vek, kedy sa línia udržuje ťažšie. Ak to však dokážem ja, prečo by to nemohol dokázať každý z vás? Mnoho ľudí sa vzdáva už pri prvom neúspechu a to je tá najväčšia chyba.

Samozrejme nemusíte hneď súťažiť, ale je fajn cítiť sa dobre v akomkoľvek veku, bez drastických diét a večného odopierania. Zázraky na počkanie však rozhodne nečakajte.